Nekonečná studnica tém, odporúčaní, návodov, odborných a zmutovaných článkov pre matky, ktoré sa ocitli v situácii, kedy nechce dieťa papať, cikať na nočník, trucuje a kopa iných vecí a situácií, ktoré Nás neminú. Keď všetko ide ako má ísť a sem tam Vás niečo vykoľají, je to v poriadku. Aj keď Vás to zmetie ako vlna, aj vtedy je to OK. Zasmiať sa však na mojej skúsenosti, nemusí byť na škodu rodičom ale aj tým, ktorí deti ešte nemajú, alebo mať nechcú.
Po dva a pol ročnej materskej dovolenke, ako sa to nazýva a píše do úradných listín som sa ocitla v situácii, ktorú som poznala z počutia, o ktorej som čo to aj čítala ale ako sa hovorí sto krát počuť a raz zažiť.
Situácia ako zo seriálu. Presťahovaná do nového mesta, muž na cestách, dieťa choré- čo nebolo zvykom. Po prebdených nociach s teplomerom a sirupom na horúčku v ruke som bola odhodlaná sa konečne vyspať. Soplík mi však zmaril plány a bonus, som chorá aj ja.
Dieťa vzdoruje, hádže sa o zem, anjelik vrieska, zlostí sa a premýšľam, či mu nenarastú aj rohy od samej zlosti. Matka nelenila, po nociach sliedila a pomoc hľadala v alternatívnych prístupoch k svojmu milovanému potomkovi.
Niečo pomohlo, niečo nie- veď pravdou ostáva, každé dieťa je iné. Veta, ktorá nesmie chýbať v žiadnom odbornom, či laickom článku.
Mne však pomohlo, ťahať sa s kočíkom, piatimi litrami mlieka v rozkvete leta, spotená ako vrcholový športovec. Obraz krásneho materského bytia sa strácal v mojej chorobe, detských hrách meniacich svoju podstatu každé tri minúty. Obklopená neskutočným neporiadkom, dezorganizáciou dňa a dekódovaním správania svojho potomka som sa konečne posunula k vysnívanej postave ako pred tehotenstvom. Neustále zvuky detského plaču ma sprevádzali aj tam, kde neboli a spolu s prejavmi ľaku pri akomkoľvek šuchnutí- si vravím TOTO som teda nečakala.
Nečakala som, že budem plakať, že budem hladná, spotená a nervózna, Ak sa mi doteraz zdalo niečo náročné, tak to bolo len prehnané prežívanie statusu matka na materskej dovolenke.
Po mesiaci sa niečo zlomilo, možno ja, to ukáže čas. Dieťa sa vrátilo k svojmu predošlému správaniu, avšak sem- tam mi pripomenie vsuvkou vresku, alebo vrčania, že som na materskej dovolenke.
Ale aby to nebolo také krátke a umelé opisovanie mesiacu materstva, pripojím zopár krásnych situácií, na ktoré sa oplatí uprieť zrak aj myseľ.
Hry na materskej dovolenke
Zúfalá siaham po papieriku a ceruzke. Zapisujem si hry a časy, ktoré sa akože hráme, aby som ozrejmila manželovi, ktorý ako mnoho mužov v Našej krajine pracuje v zahraničí, aby jeho ženám bolo dobre.
Medzi 9-10tou hod. rannou je to presne desať hier. Maľujeme maketu hlavy bábiky, púder sa práši všade, kde sa pozriem, očný tieň maskuje maketu hlavy ako armádny make up, ručičky zafúľané, malé a krásne štverajú sa na gauč. Zmena hry. Ideme maľovať, rozkladáme farby, vodu, štetce. Maľujeme, tri výkresy, koniec. Staviame farmu, bučíme, havkáme, zniesli sme tri vajcia, delfín práve oznámil koniec hry. Skladáme bielizeň, ktorá je poskladaná a ožehlená. Chválim dieťa- krásne to krčila. Celá skriňa padla do desať minút. Tancujeme, spievame. RIAD, chce umývať riad. Vyberáme mušle- dovolenkové spomienky. Presúvame sa do ordinácie, kde moja malá pani doktorka operuje...
STOP
Ak patríte k rodičovským fanatikom, alebo sa snažíte si zachovať chladnú hlavu, ako som to robila ja, vedzte, že nie vždy toto snaženie bude úspešné. Mňa osobne táto moja skúsenosť naštartovala k snahe o kľudnejší materský život. Nejde mi to ani z polovice tak ako by som chcela. Spustila sa vo mne vlna otázok o mojom bytí po tejto dovolenke, záujem o prácu, ktorú o pol roka nebudem mať a aby som si zachovala zdravý rozum, tak píšem.
Sťažovala som sa všade, kde som sa ocitla, už som si vadila, len čo som spustila, ako to je ťažko a ako som na to všetko sama. Nezabúdajte milé mamičky, že vždy ste na svoje prežívanie minimálne dvaja. Vy a Vaše dieťa.